Vo februári na mail spoločnosti Drevoporez obdržali sme nasledujúcu poštu od pani Majkrzákovej Aleny z Malého Šariša

Dobrý deň,

vopred ďakujem, za Váš čas, venovaný môjmu mailu. Som rozvedená matka dvoch dcér,z toho jedna, Stanka, je postihnutá diagnózou svalová dystrofia, je úplne odkázaná na pomoc druhej osoby a používa elektrický invalidný vozík. Bývame v rodinnom dome, kde do domu vedú schody, na ich prekonávanie vozíkom dcéra používa šikmú schodiskovú plošinu, ktorá je  viazaná na elektrickú energiu, často sa kazí, náklady na jej opravy sú vysoké, štát nám ich nepreplatí. Keď dcéra , po príchode z nemocnice v Bratislave , ostala s vozíkom uviaznutá na plošine, v strašnej zime,rozhodla som sa , že urobím všetko preto, aby už každý odchod z domu nebol pre nás strašiakom.

   Chcem Vám ponúknuť možnosť urobiť dobrú vec nielen pre nás,ale aj pre Vás, lebo viem, aký je to úžasný pocit pomôcť nezištne niekomu, kto to potrebuje. Za domom mame terasu a ideálnym riešením by bolo urobiť z nej drevený nájazd, po ktorom by Stanka mohla sama , pohodlne a bezpečne schádzať do záhrady a vyjsť z nej von.

  Viem, že nám v uskutočnení nášho sna pomôžete, akou formou, to už nechám na Vás, ale keďže podnikáte s drevom, tak darovanie dreveného materiálu na nájazd by bolo ideálne.

  Vopred za všetko ďakujeme a teším sa na Vašu odpoveď.

Väčšina podnikateľov takéto maile možno preradí do položky SPAM.

Nám však osud postihnutých deti nie je ľahostajný.

Po kontakte s p. Majkrzákovou, sme dohodli detaile našej pomoci. A v júni po dlhej a únavnej ceste na Východ a celodennej práci sme nadobudli ten úžasný pocit nezištnej pomoci.

Pomáhajme iným a náš život nadobudne zmysel a krásu!


 "A kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody ako učeníkovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.“ Matúš 10,42

---